A potom som zapla email. Svietil tam mail od jedného moravského kamaráta, ktorému som ako poslednému pred pár dňami predala našu knižočku cestopis. Neváhala som a okamžite naň klikla. Niečo ma k tomu nezadržateľne nútilo. Také brnenie v ruke, zrýchlený tep, teplo v hrudi. Čo to len bude? Páčila sa mu knižka? Alebo je moc "free" a trochu až moc? Je tam nebodaj nejaká hrubka? Obavy, ale hlavne očakávania nemali konca. Pozerám sa totiž na svet cez ružové okuliare - vždy. Už som raz taká. A preto sa dychtivo púšťam do čítania ...
Ahoj Danko, musím ti poslat první postřehy ze čtení tvé knížky.
Už na straně 6 jsem si říkal, jestli nejsi vnučka Borisa Filana

Ale vřera přišel na večeru pán farár i se svým pastoračním asistentem, bratislavským studentem teologie.
My tady máme samé slováky. I farář je slovák

A tak jsem jim po večeři zpestřil zažívání četbou z místa, kde srovnáváš ramadán v Trabzonu a v Káhiře

...Čo to máš? Filana?
...Ne Dvořákovú
...Nepoznám
davaj kuknúť.
Pan farář otevřel knihu na náhodném místě a během pár sekund už dával zabrať bránici

Málem jsem o tu knížku přišel


No comments:
Post a Comment