Ako si pán farár skoro knižku požičal

Dnes ja jednoducho krásny deň. Ráno som sa zobudila, vonku nepriedušná sivá hmla ešte nerozvidneného rána. Počasím to teda nebolo. Mala som takú chuť žiť, že som si do roboty okrem obligátneho obeda zbalila aj feniklovo-anýzový čaj v termoske a misku plnú nakrájanej mrkvy, jabĺčok a pomaranča. Ale to bol nedojedok zo včera večera, takže ani tým to nemohlo byť. Na ceste k zastávke električiek som sa usmievala. Hoci tu máme nádhernú gaštanovú alej, v ktorej sa vždy cítim ako na dedine, v túto ročnú dobu už stromy vyzerali ako mŕtvi duchovia - oholení, ošklbaní, bez listov, bez života, spiaci, vlhkí, tmavohnedí obri. Gaštanovou alejou to teda tiež nebolo.
A potom som zapla email. Svietil tam mail od jedného moravského kamaráta, ktorému som ako poslednému pred pár dňami predala našu knižočku cestopis. Neváhala som a okamžite naň klikla. Niečo ma k tomu nezadržateľne nútilo. Také brnenie v ruke, zrýchlený tep, teplo v hrudi. Čo to len bude? Páčila sa mu knižka? Alebo je moc "free" a trochu až moc? Je tam nebodaj nejaká hrubka? Obavy, ale hlavne očakávania nemali konca. Pozerám sa totiž na svet cez ružové okuliare - vždy. Už som raz taká. A preto sa dychtivo púšťam do čítania ...

Ahoj Danko, musím ti poslat první postřehy ze čtení tvé knížky.
Už na straně 6 jsem si říkal, jestli nejsi vnučka Borisa Filana 
Ale vřera přišel na večeru pán farár i se svým pastoračním asistentem, bratislavským studentem teologie. 
My tady máme samé slováky. I farář je slovák 
A tak jsem jim po večeři zpestřil zažívání četbou z místa, kde srovnáváš ramadán v Trabzonu a v Káhiře 
...Čo to máš? Filana?
...Ne Dvořákovú
...Nepoznám
davaj kuknúť. 
Pan farář otevřel knihu na náhodném místě a během pár sekund už dával zabrať bránici 

Málem jsem o tu knížku přišel  jak se do ní zahloubal 

Štatistika je jediná vec na svete, ktorá neklame. Jedine žeby sa mýlila.

Udáva rytmus, podľa ktorého dubasia aj tie najväčšie ekonomiky sveta. Tak prečo sa tiež nepochváliť. Keď sa máme čím.

Odlietali sme 02.09.2010, prilietali 24.09.2010. Prvé články som napísala 11.01.2011 a to som už 3 mesiace písala rukopis našej knihy – cestopisnej, netradičnej, veselej. Ďalšie články nasledovali z jara roku 2012. Teraz je 30.10.2012. Vyše dva roky po. To k časovej osi.

Napísala som 116 strán A4 textu veľkosti 10, čo vytvorilo 201 strán veľkosti A5 našej knihy Východné Turecko – Operácia Maximus. K tomu 48 strán farebných fotografií a máp z GPS. To k objemovej osi.

Prebdela, do počítača prečumela, denníček prepisovala, chyby preopravovala, prenervačila, predepkovala i pretešila som sa NEKONEČNO hodín. To k osi dĺžky.

Poštou sme poslali 23 kníh, do rúk odovzdali 56. Podpísali sme 79 kníh. A venovali všetky. To k pocitovej osi.

Získali sme 10 evri a úžasne dobrý pocit k tomu. To k finančnej osi.

A dnes žneme ovocie. Štatistika blogspotu sa nemôže mýliť.

A teraz pár slov k ten spomínanej štatistike.  

Graf počtu prezretí stránky ukazuje, ak sa nemýli, alebo ja v námesačnosti sama sebe si po nociach neklikám, tak teda graf nám ukazuje, že si ľudia otvárali našu stránku aj keď som od marca do včera 29.októbra) Východné Turecko a jeho stránku nijakým spôsobom nepripomínala, napríklad článkami alebo podobnými libôstkami.

Čísla prezretí stránky (vpravo) ukazujú, že ku predvčerajšiemu dňu (štatistiku som printcreen-la predvčerom, ešte skôr než som opäť oživila web-traffic pridaním linku na túto stránku v mojom novom článku na Sme) si 25 ľudí otvorilo našu stránku za minulý mesiac - čiže za september. Je úžasné, že graf ukazuje, že si ľudia otvárali stránku aj v mesiacoch, kedy sme s Jožinom mali úúúúúplne, ale úplne iné starosti... napríklad svadbu ;). Z čoho vyplíva, že návštevnosť stránky nie je podmienená nejaký časovo lokálnym a v danom momente aktuálnym linkom, fotografiou, alebo poznámkou (rozumej statusom) na Facebooku. Naše dielko má totiž svoj profil, ako už isto všetci viete. Z tohto dôkazu o záujme čitateľov, aj napriek nášmu zarytému a hlavne nezodpovednému mlčaniu, sa NESKUTOČNE tešíme! Sľubujeme na čestné červené, že sa to zmení a opäť tento náš labuťový kolotoč rozbehneme.

- Edit 20.05.2013: obrázok sa nedá zobraziť a netuším prečo

 Tento obrázok je viac informatívny ako použiteľný pre akúkoľvek samo-reklamu. Ale poteší. Keď môžu rádia a denníky zverejňovať počty poslucháčov a čitateľov zo zahraničia a vykazovať tým úspešnosť, priebojnosť ich plátku či programu, zaujímavosť v krutej konkurencii a úroveň v celosvetovom meradle, tak my môžme ;).

- Edit 20.05.2013: obrázok sa nedá zobraziť a netuším prečo

A tieto grafy robia reklamu skôr ostatným médiám ako našej knižočke. Ukazujú, že produkt www.blog.sme.sk je v návštevnosti a záujmu ľudí, web trafiic-u, a tematického združovania čitateľov s určitým záujmom si niečo konkrétne prečítať, jednoznačná jednotka na trhu.

- Edit 20.05.2013: obrázok sa nedá zobraziť a netuším prečo

Laureát Nobelovej ceny za feedback

Včera sme dostali jeden z najhustejších feedbackov doteraz. Keby že pri čítaní tohto mailu nesedím, tak si sadnem. A keby že stolička nemá všetky štyri nohy, tak idem jak kabela. Určite sa chceme s Vami oň podeliť (... sadnite si...), a určite malinko aj preto, aby ste sa trošíčku inšpirovali a písali nám ďalej. Pretože nikdy nie je neskoro, aby ste aj laureáta Nobelovej ceny "neprečúrali" svojim dielkom. 

Našu emailovú adresu máte (a keď nemáte, tak tu na stránke ju nájdete aspoň tri krát), tak smelo píšte, a, keďže sa nám blíži Veľká noc, čas návštev, objatí, šibania, tradícií, pitia a prejedania sa (čo v podstate nemá ale absolútne nič spoločné s cestopisom po Východnom Turecku....), tak práve teraz je ten najsprávnejší čas svojich známych obdariť veselým cestopisom, na ktorom sa zasmejú "malí i veľkí", "morské veľryby" i "horskí kamzíci", "púštne červy" i "lesní Legolasovia" ... no proste všetci ;).

Laureát 

A tu je spomínaný reportík (... sedíte? ... ) :

Knižku som úspešne dočítal vo štvrtok. Bol som milo prekvapený už v
momente ako som ju dostal do ruky. Úprimne, čakal som tenkú brožúrku a
zrazu sa mi v rukách ocitla regulérna knižka, ktorej autorkou je
stavebná inžinierka. Začal som v nej listovať ešte v autobuse cestou
domov a od toho momentu sa stala mojím pravidelným spoločníkom na WC
:) aj u lekárky pri dlhých čakaniach na rehabilitácie na ktoré chodím.
V minulosti som prečítal už pár Tvojich blogov a preto som
nepochyboval, že bude čitateľná. Napriek tomu stále obdivujem, s akou
cťou si sa na prvý krát popasovala s tak rozsiahlým "literárnym
počinom" :) Predsa, je umenie ak sa niekomu na prvý krát podarí
napísať vyše sto strán textu tak, aby ani na chvíľku nenudili, boli
pútavé a navyše nútili človeka vrátiť sa k nemu vždy, keď má len
trošku času. Poznávanie novej krajiny bez toho aby som ju navštívil,
sledovanie ľudí v krajných situáciách z tepla domova, historické
zaujímavosti a výborný zemitý humor bola to správna kombinácia, ktorou
si knižku okorenila :) (nezabudnem na teóriu o pretlakovom smrade
Jožkových sandál :)
Veľmi ma teší že si sa dala na písanie tejto knižky a už teraz dúfam
že nebola posledná ktorú od Teba čítam. Prajem Vám, aby ste mali dosť
odvahy, financií a všetkého čo je potrebné na podobné expedície akou
bol Maximus a dúfam, že sa Ti najbližšia knižka podarí vydať vo
vydavateľstve a bola si odbremenená od úskalí samizdatu. Knižke
samozrejme želám aby sa predala do posledného kusu a Vám aby sa
vrátili aspoň náklady s ňou spojené.

Ešte jedna poznámka. Hneď ako som dočítal Maxima, zobral som do ruky
knižku, ktorú mám už veľmi dlho rozčítanú a dal som aj tú. Hneď na to
som chytil do ruky tretiu, tento raz novú knižku a začal som lúskať aj
tú. A týmto všetkým chcem povedať asi toľko, že vďaka Vašej knižke som
sa pravdepodobne znova vrátil k čítaniu, čo ma fakt teší.

Diky.

Východné Turecko na Dobrodruh.sk

Priatelia, podarilo sa nám upísať krvou "spoluprácu" s Dobrodruhom.sk, čo sa veľmi tešíme a veríme, že takto sa naše "posolstvo mieru a lásky" rozšíri medzi všetkých ľudí dobrej vôle.
A už nám aj vyšiel prvý článok na ich stránke : http://www.dobrodruh.sk/cestopisy/klastor-sumela---vychodne-turecko
Ževraj sa tam píše:
" .... Sümela je ortodoxný gréckokatolícky kláštor Panny Márie, založený v roku 386 n.l. a vytesaný vysoko na skalnom útese v nadmorskej výške 1200 m n.m., na terajšom území severovýchodného Turecka....".

A ak sa chcete dozvedieť viac o nedostupnom horskom kláštore so zázračnou ikonou Panny Márie, tak hurá klik na článok ;).

Priebežne vás milí naši čitatelia budeme informovať o nových a nových článkoch, na Dobrodruhovi.sk aj na iných internetových stránkach, pretože niečo sa nám tu tiež kuchtí ;) - a preto sa nezabudnite u nás pravidelne zastaviť na "jedno" ;)

Staňte sa našimi priateľmi na Facebooku!

Kto nie je na Facebooku, neexistuje. Určite ste už také od niekoho počuli. A my že neexistujeme? Tak to prrr :). Náš unikátny cestopis žije, "alive and kicking", usmieva sa na svet, naši milí čitatelia sa usmievajú na neho, a celý svet je v tedy gombička!
A preto, nech už je pravda o mega konšpirácii s menom Facebook kdekoľvek, mnohí naši priatelia si nás našli práve tam. Staňte sa aj Vy našimi novými priateľmi a sledujte všetky novinky, aktuálne linky a akcie. Príďte k nám, neobanujete.

Stačí kliknúť na tento link: Turecko Východné Facebook a stisnúť "Add Friend" a je ruka v rukáve, ryba vo vode, noha v betóne ..... ;) 

Tešíme sa veľmi !

Máme sa dobre a sme v pohode

Dnes sme dostali jednej z najkrajších reportov z krstu našej cestopisnej knižky Východné Turecko. A keďže, ako uvidíte sami, jeho slová a posolstvo sú nadčasové a netýkajú sa len krstu, ale celého obsahu a zmyslu našej knihy, sme nesmierne radi, že ho môžme aj dnes zverejniť.

MIROSLAV:

Krstenie je vždy sviatok. Zíde sa rodina, priatelia a objekt dnešnej dobrej nálady je zahrňovaný obdivom, úsmevmi, prianiami len toho najlepšieho. A je v podstate jedno či slávnosť je venovaná živému, alebo materiálnemu oslávencovi. A tak nejako sa niesol krst Dankinej a Jozefovej knihy o výlete do krajiny civilizovane-necivilizovanej, východného Turecka.

V prítmí čajovne na Zámockej ulici sa stretli známi, kolegovia, rodina, diaľkoví turisti, či len čitatelia Dankiných blogov. Diskutujúc vo všetkých možných i nemožných sediacich a ležiacich pozíciách čakali na dvoch hlavných aktérov dnešného večera. Potom už nastala minúta F a Danka sa ujala slova, aby nám priblížila zážitky, ktoré teraz vyznievajú úsmevne, ale v skutočnosti ich na vlastnej koži prežiť by asi pre mnohých z nás znamenalo hlboký regresný návrat do prehistorických barbarských koreňov násilia voči blížnemu svojmu. Pretože Turecko je len toť kúsok, aj do EU sa tlačí, ale mentalita a spôsob každodennej existencie v tejto krajine je pre nás niekedy až nepochopiteľný.

Danka pri predčítaní niektorých statí knihy dopĺňala text opisom deja súvisiaceho, čo dodávalo situáciám nový rozmer. To čo teraz boli už len úsmevné príhody museli byť dosť frustrujúce a na psychiku náročné tlaky a je obdivuhodné, že títo dvaja cestovatelia zvládli putovanie bez odsudkov voči inému spôsobu života a pochopili, že Turci len žijú svoj vlastný život.

Podobné predčítavanie, alebo uvádzanie kníh cestovateľov má jedno dôležité posolstvo. Aby sme si uvedomili, že vycestovať do krajiny blízkej (vzdialenosťou), ale tak vzdialenej kultúrne so svojím pohľadom na „demokraciu, pokrok, toleranciu a poriadok“ môže byť tým najhorším čo sa nám v takejto krajine môže prihodiť. Pretože oni sú v pohode. A až dočítate poslednú vetu tejto zvláštnej knihy, opýtajme sa sami seba, sme dosť tolerantní, aby sme aj my boli v pohode?

Už máme feedbacky!

Čítačka už dávnejšie za nami a prvých štyridsať knižiek predaných. Tešíme sa z tohto nádherného úspechu. Ba čo viac! - dostali sme viaceré reporty, respektíve odkazy, ktoré nám poslali naši čitatelia. Veľmi pekne ďakujeme, a ako sme už sľúbili, že budeme pravidelne uverejňovať vaše komentáre, tak tu sú tri z nich.

Dúfame, že sa vám, tí ktorí ste ešte knižku nečítali, budú malé čitateľské reportky páčiť, a pomôžu vám sa rozhodnúť ;)

IVETKA:
Prvykrat som Danku schmatla za slovo na blogu.... druhykrat to bolo v cajovni na citacke, kde sme sa konecne spoznali osobne :-)
Danka nesklamala, bola presne taka ako v blogoch....privalova vlna a vrtula v jednom:-)
a presne tak aj Jozko, jednoducho stabilizator, osobnost, ktora svet ich dvoch zachrani aj ked je uz Danka davno vo vyvrtke :) tak ale aby ste to zle nepochopili, ked bolo na cestach zase zle s Jozkom, silu jeho ducha okamzite prevzala Danka:-)
Jednoducho dvaja skveli cloviecikovia, ktori sa uzasne doplnaju a vysielaju nekonecne pozitivnu energiu :-)
Tym, ktori neveria, no mozno maju aku taku doveru v instinkt zvierat... v cajovni sa potuloval naaaaadherny pitbull...., ked zacala citacka, havino presiel z prizemia na poschodie a rozlozil sa priamo pred Dankou... kto pozna Cesara Millana, vie o com hovorim, psy dobre vedia, co robia.... ich zivot to je reakcia na aktualnu energiu v ich blizkosti, havo proste srsal blazenostou...:-))
A tak to bolo cely vecer, uzasne pribehy, uzasne komenty, vela vela srandy a smiechu, o to to bolo zaujimavejsie, ked sme zabrdli mozno aj trosku na vaznejsiu strunu o vstupe Turecka do EU.....
Poznate to, mnoho z nas funguje sposobom, skoro rano do prace, neskoro vecer z prace, nemame cas na priatelov, rodinu.... a prave taketo stretnutia, ake bolo aj toto s Dankou a Jozkom vam povie STOP :), zobudte sa a stlacte opät volbu ZIVOT :-)
Danka + Jozko = velkeeeee dakujeeeem :-))

Jaj, celkom by som zabudla – knihu, ktoru Danka s Jozkom vytvorili a podarilo sa im ju vydat – Vychodne Turecko – je presne taka, ako oni dvaja :) Proste uzasny zmysel pre humor a sposob podania aj negativnych zazitkov... :) Pozor, pokial ju budete citat v eline, stane sa vam to co mne.... mimovolny usmev, mozno trosku hlasnejsi smiech... a ostatni spolucestujuci vas potom maju za.... :-)
Prajem skvele citanie :-.)

BRAŇO:
Ahoj,
citacka bola super, este raz dik. Myslime si, ze by bol dobry napad urobit pokracovanie citacky s nejakym casovym odstupom formou premietacky fotiek s komentarom pripadne citanim inych pasazi a v pozadi s "turkish romantic music" :)
ZDENKA:
Turecko vychodne, vlastne krst knizky, jedneho z prvych deti spojenia Danka a Jojo som vnimala hlavne veselo.
Nejdem pisat o priestore, atmosfere, osvetleni, super obsluhe a krasnom psikovi, pretoze to vsetko k tomu akosi patrilo.
Tak ako k tomu patrili deti, z nasej novej generacie rodinneho kolosu:)
A prave k tomu kolosu pribudla knizka a pocit.
Neskutocne dobry pocit, ze toto vsetko, tych par hodin mozem vnimat, divat sa a nasavat tak obycajne, ale o to dolezitejsie a viac sestersky:D
A velmi som sa z toho tesila.
Z toho, ze mam pred sebou jeden celok.
Som na Vas hrda:)

A prečo vznikla naša knižka? ...

Milí priatelia, na portáli Blízky Východ (www.blizkyvychod.eu) sa nám podarilo uverejniť článok o tom, ako, prečo a načo vznikla naša knižôčka. Je to také malé komplexné vysvetlenie príčin a dôvodov vzniku, obsahu knižky, jej tvorby a problémov, ktoré sme museli prekonať, aby sme úspešne dokončili náš sen - držať v rukách našu cestopisnú knižočku, ktorá bude zabávať ľudí.
Tu si článok prečítate: http://www.blizkyvychod.eu/zapisnik/vychodne-turecko-operacia-maximus/
Nech sa páči smelo :)

Tretí a posledný diel z cyklu Ukážky cestopisné

Táááák, priatelia, posledná dávka vymývačky mozgov je tu! Verime, že ste už vymasírovaní, zmanipulovaní, vymytí i umytí a na sto percent pripravení na príchod veľkého pána: Pána Východného Turecka!

http://dvorakova.blog.sme.sk/c/273996/Vychodne-Turecko-2010-Operacia-Maximus-III.html

HURÁ !

Krst na Zámockej

Dňa 07.09.2011 sa bude v Čajovni na Zámockej konať krst nášho cestopisu pravým nefalšovaným čiernym tureckým čajom v okruhu známych a priateľov cestovania a dobrej zábavy! Ak si budú účastníci priať, môžeme spraviť malú čítačku, či prerozprávanie niekoľkých najvtipnejších príbehov. A keby ste mali ešte väčší záujem, zoberiem so sebou zopár kusov pre Vás. Stačí mi napísať na mail: dvorakova.dana@gmail.com

Srdce a darček

Dnes nám prišiel mail od pani M. Písala, že nemôže cestovať, a tak cestuje pomocou nášho cestopisu - ktorý zatiaľ čítala v úryvkoch na blogu.sme. Veľmi sa jej páčil a teší sa keď ho bude mať v rukách doma. Priala nám všetko dobré v našich budúcich cestách a teší sa na ďalšie naše cestopisy, a .... poprosila nás, či by sme nemohli poslať knižku do jej mesta poštou, pretože si nie je istá, či sa bude môcť dostaviť 07.09. na krst a čítačku knihy .... pretože ide na operáciu srdca.
Knižku sme hneď zabalili, aj s darčekom z našej poslednej cesty (tentoraz to bola pekne vymrznutá krajina - Nórsko) a so srdečným prianím šťastia a skorého uzdravenia knižku poslali. Stále na pani M. myslíme a tešíme sa, keď balíček otvorí. Bude tam na ňu kukať malé prekvapenie, ktoré má prinášať majiteľovi šťastie - a to je tá vzácna vec, ktorú teraz pani M. bude ohromne potrebovať, a dúfame, že malý talizman zafunguje na 100%.
.
Neverili sme, že hneď prvý mail dopytu ku knižke bude takýto osobný a citlivý. Veľmi sa tešíme a cítime to ako znamenie. Poslanie (?) či posolstvo(?). A, ak začnú chodiť ďalšie maily, na tejto stránke sa ich autori nájdu. Ďakujeme :)

Tááákže milí moji priatelia, druhá ochtunávka je vonku!!!

Len sa smelo ponorte plnými dúškami do veselých príhod, ktoré prezrádzajú tajomný obsah našeho cestopisu ;). link: http://dvorakova.blog.sme.sk/c/273992/Vychodne-Turecko-2010-Operacia-Maximus-II.html
Posledná, tretia, ochutnávka bude zverejnená na budúci pondelok (to jest 05.09.) o 08:00. Znova sa prihlásime, dovtedy "vorel končí, vorel končí!" :D

Prvá ochutnávka z cyklu Ukážky cestopisné je zverejnená !

Priatelia, dnes ráno vyšla na blogu.sme prvá ochutnávka z plánovanej trilógie jednohubiek približujúcich veselý cestovateľský život Jožka a Danky.
link: http://dvorakova.blog.sme.sk/c/273751/Vychodne-Turecko-2010-Operacia-Maximus.html
Príjemne sa bavte a vedzte, že v knižke je toho oooooovela viac a kopa strán fotografií (hlavne keď nám preskakovalo vo vežiach už z tých turkáčov).
Na budúci utorok ( to bude 30.08.) vyjde ráno o 08:00 opäť na blogu.sme druhý diel z jednohubiek. Prihlásime sa novým linkom, nech ste v obraze ;).

O knižke

Úryvky, ktoré ste čítali sú vyňaté z rôznych častí dní, ktoré sme strávli vo Východnom Turecku.Dokopy je ich 25 dní, aj s letmi, pričom sme za taký krátky čas stihli prebádať riadny kus zeme: hlavné mesto Turecka Ankaru, Čiernomorie, Kaçkarské pohorie, pod Araratom, Kurdský juh i starozákonnú Edessu. Putovali sme popri hraniciach s Gruzínskom, Arménskom, Nakičevanom, Iránom, Irakom a Sýriou. A všade sme boli obklopení unikátnou prírodou a ešte unikátnejšími ľuďmi. Paleta ich rozmanitosti bola nezmerná. Naše cesty prekrížili nekompromisní biznismeni i dobrácki ľudkovia.

Zápisníček zachytáva naše zážitky z každého dňa a príbehy, ktoré sme každodenne zažívali. „Stratení“ v Kaçkare, bez peňazí, hneď prvý deň expedície bez bedekra, boj o hotelovú strechu nad hlavou, púšť, kresťanské kostoly, ramadánsky hlad i domácu večeru u Aslana.

Z cesty sme si veľa doniesli. Kopu nádherných darčekov a vynikajúcich čajov i kávy. Ale predovšetkým schopnosť vidieť, že naozaj ešte existujú úprimne dobrí ľudia. A to nás napĺňa silami ísť ďalej a objavovať aj iné kúty sveta, či je to tam rovnaké.

A prečo Východné Turecko?

Dobrá otázka. Pôvodne sme chceli ísť do Kirgizstanu. Kúpili sme s ešte v marci letenky cez Aeroflot a v apríli tam začala občianska vojna. Nechceli sme orezávať pôvodný plán o miesta, kde nebolo priveľmi bezpečne a tak sme sa rozhodli destináciu Kirgizstan zrušiť. Napísali sme do Aeroflotu žiadosť s týmto: „Vzhľadom na situáciu v Kirgizstane a odporúčanie Ministerstva Zahraničných vecí necestovať do krajiny, žiadame o vrátenie cien leteniek bez poplatku.“ O tri dni sme mali peniaze naspať. „A teraz kam?“ spýtavo sme pozreli na seba.

Mozgy začali šrotovať. Kde sme ešte neboli? Hmmm, a čo takto Východné Turecko? Pohodička „turistického“ Turecka s tajomnou príchuťou východu. Môže byť! A bola ruka v rukáve. Kúpili sme si letenky a začali študovať „terén“. Mesiac uplynul a my sme prečítali tony podkladov a boli múdri ako dve Šalamúnove boty. „Zažijeme niečo veľké a bude to na maximum!“ ... a narodil sa Maximus – Arménske kostoly, východný vidiek, more, štvortisícovky, púšť, Ararat, mešity, starozákonný Abrahám a Baklava.

Ako knižka vznikala

Keď sme už mali jasné v tom, kam pôjdeme na „aktívnu“ dovolenku, Jožko prišiel jedného dňa s diárom Moleskine. „A sem si budeme písať denníček,“ vraví. „Nikdy som si denník na cestách neviedla, ale vždy som veľmi chcela,“ odpovedám s nadšením. Vždy mi totiž prišlo náramne romantické, keď som na svojich cestách Blízkym Východom, sem tam ojedinele stretla osamoteného cestovateľa, ktorý si pri západe slnka a šálke čaju, písal denník. Tiež som také chcela. Tiež som chcela byť taký romantický cestovateľ. A hlavne, teraz po rokoch zisťujem, že každá hlava, je dubová. Taký denníček si pamätá. Všetko si pamätá. A preto do neho musí ísť všetko. Nalepovali sme si cestovné lístky, potvrdenky z hotelov, mapky, vignetky z vody i obaly z cukríkov. Zapisovali sme keď sa nám chcelo, i nechcelo, všetko, čo sme zažili i videli, všetky naše pocity, šťastné, uletené, dotknuté i nahnevané, vzletné i unavené. Presne tak, ako sme to všetko cítili.

Ako denníček rástol, rástla i naša hrdosť. Bolo to naše dieťa, náš poklad. Hneď po bedekri. Ono totiž, zodpovedne si zapisovať každý deň a ani raz sa neuliať, vyžaduje nošu úsilia. Ale stálo to za to a keď sme prišli domov, bolo nám hneď jasné, že denníček musí uzrieť svoju elektronickú podobu. A tá sa tvorila dlho. Predlhokánsky dlho. Zistili sme totiž, že až také „hop klobáska, zjem ťa!“ to nebude. Hodiny, dni, mesiace. Večere po práci, noci, víkendy, všetky voľné dni, zabralo prepisovanie denníčka, zháňanie historických podkladov a informácií o daných miestach, opravovanie štylizácie (niekedy som prepísala celé dni!) a obsahu. Po štyroch mesiacoch uzrel svetlo sveta text. Hrubý text. Nasledovali mesiace korekcií, gramatickej a obsahovej stránky, tvorba fotografickej a grafickej stránky knižky a dizajnu.

A teraz sme už hotoví. Vyčerpaní, ale šťastní, a dúfame, že sa Vám bude páčiť.

Ako sa knižka dostane ku mne?

Knižôčku sme si robili sami a na vlastné náklady. Po odbornej konzultácii o oficiálnom vydaní knižky cez vydavateľstvo, sme sa nakoniec rozhodli si ju aj sami „vydať“ i distribuovať. Nemáme žiaden ziskový cieľ, chceme len, aby sa ľudia zabávali. Veď radosť a zábava stoja za všetky prekážky.

1. Dňa 07.09.2011 bude v Čajovni na Zámockej malé posedenie priateľov cestovania na tému: Východné Turecko v operácii Maximus. Ak si budú účastníci priať, môžeme spraviť malú čítačku, či prerozprávanie niekoľkých najvtipnejších príbehov. A keby ste mali ešte väčší záujem, zoberiem so sebou zopár kusov pre Vás. Stačí mi napísať na mail: dvorakova.dana@gmail.com
2. Knižočka môže prísť k Vám poštou. Napíšte mi na mail a po niekoľkých dňoch u Vás zazvoní dobierka.
3. I osobne sa dá. V Bratislave, ak ma pozvete do Crowne Plaza na obed ;)

Hlavní aktéri operácie Maximus

Jozef Arvay

Priateľský mladý muž, plný elánu a nadšenia. Ako cestovateľ sa osvedčil ako vynikajúci spoločník, vhodný aj na extrémnejšie podujatia. Zameraný predovšetkým na chladný sever, ale to zlomíme ( ;) ). Vyštudovaný strojár a najúžasnejší životný partner - a najnovšie snúbenec... Vo voľných chvíľach bajker, človek šikovný na všetko, chodiaca kopa srandy a dobrej nálady a telkový lenivec.

Dana Dvořáková

Škodná mladá žena, s vrtuľou v zadku a nevyčerpateľného životného nasadenia. Prípravár akcie a ploditeľ knižky. Vyštudovaná stavbárka, zahľadená do Blízkeho Východu. Vo voľných chvíľach bajkerka, amatérska spisovateľka a nekritická maliarka, a notorický spánkový vyznavač.